Azbest je vláknitá forma viacerých minerálov vyskytujúcich sa vo voľnej prírode. Hlavnými formami sú:

• chryzotil (biely azbest),
• krocidolit (modrý azbest),
• azbest gruenerit (amozit, hnedý azbest),
• azbest aktinolit,
• azbest antofylit,
• azbest tremolit.

Prvé tri predstavovali hlavné komerčne využívané druhy azbestu. Hoci sú známe podľa svojej farby, nemožno ich spoľahlivo identifikovať len podľa nej – potrebná je laboratórna analýza.

Azbest sa môže nachádzať v rôznych produktoch. Ak sa vlákna môžu uvoľniť, vzniká nebezpečenstvo ich vdýchnutia zo vzduchu. Mikroskopické vlákna sa môžu uložiť v pľúcach a dlhodobo tam zostať, a o mnoho neskôr, zvyčajne až o niekoľko desiatok rokov, môžu spôsobiť chorobu.

Ak sú azbestové vlákna vo výrobku alebo materiáli len slabo viazané z dôvodu drobivosti alebo stavu výrobku/materiálu, zvyšuje sa riziko, že sa vlákna uvoľnia. Naopak, ak sú vlákna pevne viazané v nedrobivom materiáli, pravdepodobnosť, že sa vlákna uvoľnia, je menšia.

Všetky druhy azbestu sú karcinogény triedy 1, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu. Európska smernica o ochrane pracovníkov pred rizikami z azbestu vyžaduje, aby sa vystavenie pracovníka účinkom azbestu udržalo pod hodnotou 0,1 vlákna/ml pre všetky druhy azbestu.

Vystavenie účinkom všetkých druhov azbestu sa musí znížiť na minimum a v každom prípade musí byť.pod limitnou hodnotou.

Azbest je nebezpečný, keď je rozptýlený vo vzduchu vo forme veľmi malých vláken, ktoré

nie sú viditeľné voľným okom. Dýchanie týchto azbestových vláken môže viesť k jednej

z nasledujúcich troch chorôb:

• azbestóza, zjazvenie pľúcneho tkaniva,
• rakovina pľúc,
• mezoteliom, rakovina alebo pobrušnice 

Vystavenie účinkom azbestu môže viesť aj k povlakom na pohrudnici. Povlaky na pohrudnici sú nespojité fibrózne alebo čiastočne zvápenatené zhrubnuté oblasti, ktoré vychádzajú z povrchu pohrudnice, a možno ich zistiť röntgenom hrudníka alebo vyšetrením na počítačovom tomografe (CT). Povlaky na pohrudnici nie sú zhubné a zvyčajne nespôsobujú zhoršenie funkcie pľúc.

Miera, v akej má materiál tendenciu uvoľňovať azbestové vlákna, závisí od toho, či je neporušený alebo poškodený. Stav materiálov obsahujúcich azbest sa môže časom meniť napríklad z dôvodu poškodenia, opotrebenia alebo zvetrania.

Podstatné rozdiely medzi rôznymi materiálmi sú v tom, ako sú drobivé a ako ľahko sa vlákna môžu uvoľňovať.

Azbest ako prísada, sa používal vo veľkom množstve v stavebných materiálov. 

Najčastejšie vo forme strešnej krytiny ETERNIT alebo veľkoplošných vlnitých dosiek, fasádnych a interiérových dosiek (boletické panely) alebo odpadových a komínových rúr.